Peter Jackson

Peter Jackson

Dátum narození: 31.10.1961
Místo narození: Pukerua Bay, Severní Ostrov, Nový Zéland


Biografie

"Neberiem to vážne. Raz som v Cannes videl Hellraisera III. Bolo to OK, dobrý film. Nevidel som na ňom nič zlé. Akurát mi nesedela tá jeho vážnosť. Nejaký chlapík, pobehujúci s klincami v hlave... Nemohol som si povedať: „To je fakt strašidelné.“ Keby som to točil ja, nechal by som Pinheada nabúrať do steny a všetky klince by sa mu zavŕtali do tváre. Okamžite rozmýšľam nad somarinkami a vtipmi - to som celý ja. Pochybujem, že by som sa niekedy prinútil natočiť seriózny horor." - Peter Jackson Narodil sa v roku 1961 v novozélandskom prímorskom mestečku Pukerua Bay. Je to šialenec, podivín. A miluje film tak, ako málokto iný. Jeho prvú kameru (super 8) mu kúpili rodičia na Vianoce 1969, keď mal osem rokov. Už vtedy ho lákalo vnímať svet cez malé okienko filmovej mašinky. Ako každého malého chlapca v tomto veku, aj jeho zaujímali hlavne špeciálne efekty. Lásku k nim si vyvinul vďaka klasickému King Kongovi z roku 1933. A ešte jeden film ovplyvnil jeho vzťah k filmu. Extrémne krvavá hororová satyra Dawn of the Dead Georgea Romera. Bol z nej znechutený a nadšený zároveň. Natoľko, že sa sám rozhodol natočiť si svoj vlastný, úžasne nechutný film. Vtedy mal 22 a piaty rok pracoval v lokálnych novinách The Evening Post, z čoho si hradil nakrúcanie. Historku o mimozemšťanoch, ktorí si z obyvateľov malého vidieckeho mestečka spravia hamburgery, vymýšľal kontinuálne, počas víkendových nakrúcaní na second-handovú 16 mm kameru Bolex za 250 USD. Hrali v nej zadarmo jeho kamaráti a obyvatelia Pukerua Bay. A tiež on sám - strihol si naraz rolu mimozemšťana i člena týmu elitného komanda, ktoré sa s vesmírnou háveďou vysporadúva. Svojich rodičov často nútil jesť na večeru toasty, pretože v kuchynskej trúbe „piekol“ latexové masky a modely zbraní. Ale staral sa nielen o špeciálne efekty. Tiež držal kameru, režíroval, strihal a ozvučoval. Amatérska snímka BAD TASTE (1987), originálne miešajúca čierny humor a s extrémnou brutalitou, mala byť len taký malý fórik medzi kamarátmi. Až keď bolo hotového čoraz viac zaujímavého materiálu, ukázal ho Jackson Novozélandskej filmovej komisii (NZFC) a tá mu poskytla peniaze na jej dokončenie a celkový lepší "účes". Nakrúcanie a postprodukcia napokon zhltli 250 tisíc USD, trvali 4 roky a v konečnom štádiu z nich vznikol celovečerný film. Jacksonov, v branži zbehlejší kamarát, Jim Booth z NZFC z neho vycítil potenciál na širší úspech a doviedol ho až na festival v Cannes, kde pre svoju originalitu zožal nadšené ohlasy. Mladý Peter sa po následných ováciách na sci-fi a hororových festivaloch po celom svete a predaji filmu do distribúcie tridsiatich krajín stal vychádzajúcou filmárskou hviezdou. A po slušných ziskoch Bad Taste vystúpil Jim Booth z NZFC a s Peterom si založil produkčnú spoločnosť WingNut Films. V dobe premiéry filmu sa Peter oženil s Frances Walshovou – maniačkou do písania, filmu a Tolkiena. A Frances mu následne vypomáhala so všetkými scenármi, vrátane toho k trilógii LOTR. Veľkým Peterovým snom bolo natočiť, po vzore Georga Romera, film o zombíkoch. Ale jeho realizácia by stála horibilné 3 milióny a to si zatiaľ nemohol dovoliť. Preto sa s manželkou pustili do scenára bábkového celovečeráku MEET THE FEEBLES (1989). Jackson zbožňoval rovnomenný detský seriál a tak si nemohol odpustiť dať mu svojskú, dospelejšiu tvár. Bábky pôsobiace v zákulisí divadelnej scény sú skorumpované, súložia, zvracajú a strieľajú po sebe s guľometom. A "voľnomyšlienkársky" divák sa smeje do popukania. Meet the Feebles nebol - rovnako ako Bad Taste – práve mainstreamový film. Išlo skôr len o takú 750 tisícovú(!) recesistickú hračku pre dospelých. Väčšina i tých veľkých postavičiek je skutočne bábkových a len v niektorých z nich sú ukrytí ľudia. A munícia, ktorou po sebe pália, je ostrá! Meet the Feebles zožali rovnaký úspech ako Bad Taste. Obzvlášť na festivaloch a v nezávislých distribúciách. A WingNut Films už mala na konte dosť peňazí aj na realizáciu Peterovej vysnívanej zombiárne. Brutalita, čierny humor a exotické gore efekty z predchádzajúcich dvoch filmov v nej boli dotiahnuté do dokonalosti a vďaka účasti regulárnych hercov a profesionálneho štábu sa zo snímky vyklubal prvoligový film, skonzumovateľný i širokým publikom. A práve to bolo na ňom najkrajšie – že radovým divákom ukázal, čo ešte nikdy nevideli. V scéne masakru zombíkov kosačkou na trávnik striekala krv do všetkých strán prúdom 5 galónov za sekundu. A na celý tanec bolo použitých 300 litrov tekutiny. BRAINDEAD (1992) bol právom označený za najkrvavejší film všetkých čias. Samozrejme s tým, že nešlo o strašidelný horor, ale o štýlovú splatter* komédiu, parodujúcu čo sa jej dostalo pod zuby. Za všetko hovorí napríklad kung-fu kňaz. (*splatter je hororový subžáner, vyžívajúci sa v extrémnej brutalite a násilí) Keď Jackson dokončoval film, zostalo mu nepoužitých 45 000 USD z rozpočtu. Kde ich nakoniec utratil? Vo filme je scéna, v ktorej hlavný hrdina venčí v parku zombie-batoľa. Jackson si ju natočil len tak mimo scenár, lebo mu prišla vtipná. A nakoniec ju aj zaradil do snímky a dodnes je jeho najobľúbenejšou z nej. No povedzte, netiekli vám pri nej od smiechu slzy po tvári?! :) Braindead dodal nový rozmer žánru splatter a stal sa obrovským hitom. Obzvlášť na americkom videotrhu. Pretože jeho tamojší distribútor už jeden film s názvom "Braindead" vlastnil, musel ho premenovať na "Dead Alive" ("Žíví mŕtvi"). Ale to mu nijako neuškodilo. Snímka sa spolu s Bad Taste stala kultovou klasikou, inšpirujúcou desiatky krvou posadnutých filmárov. Krátko po úspechu Braindead Jackson zažil veľké sklamanie. Spoločnosť New Line Cinema si ho najala na scenár šiestej časti hororovej série Nočná mora v Elm Street, no keď ho vo veľkej spokojnosti dokončil a odovzdal, už bolo rozhodnuté o konkurenčnom scenári s názvom Freddy's Dead: The Final Nightmare. Peter svojmu dielku venoval mnoho času a považoval ho za svoje malé intro do Hollywoodu, takže toto odmietnutie nebral príliš dobre. Možno aj preto si chcel dokázať, že má na viac, než na písanie scenárov k hollywoodskych hororom a s Fran napísal umelecky ambicióznu predlohu "Heavenly Creatures". Rozprávala o skutočných udalostiach okolo dvoch novozélandských dievčat, ktoré sila ich priateľstva doviedla až k vražde matky jednej z nich. Psychologická dráma s fantasy prvkami a neobvyklou režijnou optikou NEBESKÉ KREATÚRY (1994) sa natáčala na autentických miestach tragédie. A vďaka mimoriadnym kvalitám sa z nej stal veľký festivalový hit, pričom Jackson s Walshovou boli dokonca nominovaní na Oscara za najlepší scenár. Jackson, obvykle označovaný za krvavého magnáta a tvorcu pokleslých žánrov, sa preslávil ako plnohodnotný umelec. Rok na to odvysielala Novozélandská televízia istý 53-minútový dokument ZABUDNUTÉ STRIEBRO (1995), v ktorom Jackson, čoby jeden z dvojice režisérov, dokonale potvrdil svoj zvrátený zmysel pre humor. Dokument rozprával o neznámom, ale geniálnom filmárovi Colinovi McKenziem, ktorý bol pred celým svetom vždy vo všetkom popredu, ale smola ho stále držala v tieni reflektorov. Ako prvý natočil človeka, zlietavajúceho lietadlom (neboli to bratia Wrightovci!) a ako prvý vynašiel zvukový i farebný film (nebol to Hollywood!). Novozélandská populácia bola dokumentom šokovaná a pýtala sa: "Ako je to možné, že sme o McKenziem nikdy nepočuli?!" Filmu boli plné noviny. Až pár dní po jeho odvysielaní vysvitlo, že ide o fiktívny dokument a Colin McKenzie nikdy neexistoval. Sugestivita a dôveryhodnosť tohto dielka boli ďalším dôkazom filmárskej geniality Petera Jacksona a odborná kritika ho dodnes považuje za jeho majstrovské dielo. Jemný pokles v kvalite i úspešnosti zaznamenal Jackson svojím nadchádzajúcim celovečerným filmom. Robert Zemeckis chcel po Peterovi scenár k jednej epizódke televízneho seriálu "The Tales From the Crypt" a Peter s Fran mu napísali tak skvelú duchársku historku, že z nej nakoniec urobil celovečerák. Dal Peterovi 30 miliónov a nechal ho variť. Jackson založil na Novom Zélande spoločnosť na výrobu digitálnych efektov WETA Digital a pustil sa do nakrúcania. PRÍZRAKY (1996), ako sa táto hororovo-komediálna duchárčina volala, však nakoniec zarobila v amerických kinách iba necelých 17 miliónov, takže vlastne prepadla. A hoci, čo do filmárskych kvalít, nebola úplne zlá, na Jacksonove pomery bola predsa len menším sklamaním. Je ale viac než pravdepodobné, že za to mohla obmedzená tvorivá sloboda, ktorou Hollywood znepríjemňuje život každému nováčikovi spoza oceánu (viď napríklad Fincher a jeho nešťastný Votrelec³). Po Prízrakoch dostal Jackson ďalšiu scenáristickú zákazku – druhý remake klasického King Konga (ten prvý natočil v roku 1976 John Guillermin). A keď ho dopísal, bola mu zverená i jeho réžia, ktorej ako fanúšik čierno-bieleho originálu nemohol odolať. Ale osud nechcel, aby si tento sen zrealizoval. Práve boli totiž vo výrobnom procese Emmerichova Godzilla a "gorilí film" Velký Joe, takže z projektu nakoniec zišlo. Ale kto vie, čo bude. Scenár je hotový a pravdepodobne je len otázkou času, kedy sa k nemu Peter vráti. Tým projektom, ktorý bol Jacksonovi na rozdiel od King Konga naozaj súdený, bola trilógia PÁN PRSTEŇOV. Peter a Fran chceli konečne natočiť veľké fantasy a nech sa pri námete rozhodli ísť ktorýmkoľvek smerom, vždy skončili pri skonštatovaní "Toto by malo byť ako v Pánovi prsteňov". Preto sa napokon vrhli rovno na Tolkienovu látku, ktorú obaja poznali naspamäť a napísať podľa nej scenár im nerobilo žiadne problémy. Horšie to už bolo so získaním práv na jej sfilmovanie a so samotnou realizáciou mohutného dvojdielneho filmu, ktorá si vyžadovala obrovský rozpočet. Jackson mal smolu, že práva vlastnil Saul Zanetz a zároveň mal šťastie, že sa poznal s Harvey Weinsteinom, ktorý Zaentzovi financoval Anglického pacienta. Weinstein, nadšený myšlienkou sfilmovať Pána prsteňov vo veľkom, zo Zaentza vyťahoval práva celý rok, no i keď sa mu to nakoniec podarilo, nastali finančné problémy. Štúdio Disney, ktoré vlastní Weinsteinovu spoločnosť Miramax, nechcelo o financovaní dvoch grandióznych filmov ani počuť. Mienili sponzorovať maximálne jednu dvojhodinovú snímku! Jackson, znalý robustnosti Tolkienovej predlohy, samozrejme nesúhlasil a tak sa vydal hľadať nových sponzorov. Niekoľkokrát bol odmietnutý a až na poslednej schôdzke, v menšej nezávislej spoločnosti New Line Cinema, ktorá mu kedysi zamietla scenár k šiestej Nočnej more v Elm Street, sa dočkal prekvapivého vykúpenia. Po naštudovaní scenára a nákresov výpravy jej šéf Robert Shaye povedal: "Nechápem, prečo to chcete točiť ako dva filmy, keď knižky sú tri!" Jackson dostal plnú dôveru štúdia a rozpočet 300 miliónov, prerobil scenár z dvojdielnej verzie na hutnejšiu trojdielnu a v októbri 1999 roztočil najväčší kolotoč v dejinách kinematografie. Nový scenár bol natoľko ambiciózny, že si ledva vystačil i s 300 miliónmi $. Ale vďaka nakrúcaniu na "lacnejšom" Novom Zélande a tvorbe digitálnych efektov v "lacnejšej" Jacksonovej firme WETA Digital šlo všetko ako po masle. Celá trilógia sa nakrúcala v exteriéroch krajiny, kontinuálne, rekordných 274 dní, v období 16 mesiacov. Maminu trúbu v domácej kuchyni vystriedala non-stop pracujúca obrovská pec, ktorá vyprodukovala 1600 párov latexových elfích uší a hobitích nôh (tie sa nedali vyzuť bez toho, aby sa zničili, takže boli jednorazové). Prvý diel trilógie, SPOLOČENSTVO PRSTEŇA, napokon trval v prvotnej, plnej verzii 270 minút, ktoré boli pre kino verziu skrátené na 178 minút. Snímka sa okamžite stala jedným z najziskovejších filmov vôbec a obdržala niekoľko oscarových nominácií. Peter Jackson nielenže sfilmoval nesfilmovateľné, ale urobil to lepšie, než mohol ktokoľvek očakávať. PÁN PRSTEŇOV je monumentálne fantasy, duchovne hlboké, obrazovo ohromujúce, herecky brilantné. S produkčnými tímami svojich spoločností WingNut Films a WETA Digital a financiami malej firmy New Line Cinema tento človek vytrel zrak celému veľkému Hollywoodu (a snobskému Disneymu) a zaradil sa do spoločnosti všemohúcich filmárov ako Steven Spielberg, Robert Zemeckis alebo James Cameron. Jackson žíje stále na Novom Zélande. Vlastní dva domy vo Wellingtone a jeden po dnes už mŕtvych rodičoch v Pukerua Bay. Nie je 5-krát rozvedený a stále je so svojou životnou partnerkou Fran Walshovou. Ich spoločné aktivity sú zrejme dôvodom, prečo ich manželstvo stále funguje. Keď sa niekto na niekoľko rokov plne oddá filmovačke monumentálneho fantasy za 300 miliónov, domov z práce sa určite nevracia o štvrtej poobede. Peter s Fran majú dve deti, Billyho (1994) a Katie (1996). Ich otecko zbiera modely lietadiel z prvej svetovej vojny, počúva svojich milovaných Beatles a znova a znova pozerá klasického King Konga, za ktorého plagát ponúkol Harrymu Knowlesovi 150 000 dolárov. No povedzte, nie je mu dobre? A uznajte - zaslúži si to niekto viac než on?

Zdroj: ČSFD.cz